Ing. Tomáš Fabor
 |
|
Prečo kandidujem?
Do komunálnej politiky som vstúpil v roku 1993. Od tých čias (pateticky povedané) po mne zostali svetelné križovatky napr. pri Technopole, na Bosákovej, Lachovej, nové autobusy pre Petržalku a teraz zabezpečujem aj projekt Nosného dopravného systému a Bratislavskej integrovanej dopravy. Chcem pokračovať v tom, na čom sa podieľam už roky. Nechcem, aby bola Petržalka tá druhá, čiže len akási nocľaháreň. Chcem, aby sme boli plnohodnotnou súčasťou Bratislavy. Na metro nemáme. Ale električka je tiež dobré riešenie. Technické riešenia nie sú modré alebo červené, ale dobré alebo zlé pre ľudí.
Považujem za prirodzené byť pri rozhodovaní o tom, ako budeme žiť. A nebojím sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Preto som sa rozhodol kandidovať. Chcem byť v tom najlepšom a najúprimnejšom zmysle slova VAŠIM poslancom.
Volebný program:
Električka aj pre Petržalku !
Eurofondy nie sú všeliek, ani pri Nosnom dopravnom systéme.
Mnohí „ znalci a odborníci“ neváhajú svoje amatérske pohľady bez znalosti súvislostí vydávať za profesionálne. Dovolím si to tvrdiť ako človek s vysokoškolským vzdelaním, praxou na železniciach, v MHD a dlhoročný komunálny politik.
Regionálna politika EÚ predstavuje pomoc prostredníctvom Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov. Dvanástka štátov, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, dostane z celkového regionálneho financovania 51 %, aj keď obyvateľstva je menej ako štvrtina .
Kohézny fond financuje až 85 % nákladov na veľké projekty, týkajúce sa ekológie a dopravnej infraštruktúry. Na zlepšenie dopravnej infraštruktúry SR bude čerpať v plánovacom období 2007-2013 ( fyzické dokončenie v roku 2015) 3,5 mld. €.
V súvislosti s výstavbou NDS ( železničné trate) v Petržalke zaznievajú hlasy, že EÚ nám všetko postaví ( zafinancuje). A naozaj železnice vyriešia mestskú hromadnú dopravu ? Železnice riešia časť svojich problémov a to je dopraviť cestujúcich do Bratislavy a nie po meste. To je úloha mesta a na základe zmluvy so železnicami z roku 2008 má Bratislava reálnu šancu vytvoriť NDS na báze električkovej a železničnej dopravy, ktoré sa budú dopĺňať a nie si konkurovať.
V plánovacom období 2007-2013 z Kohézneho fondu sa projekty financujú do výšky 85% oprávnených nákladov, t.j. železničná trať. Dofinancovanie 15 % musí byť zabezpečené zo štátneho rozpočtu. Všetky investície nad oprávnené náklady , súvisiace so združenou investíciou bude investovať mesto, prípadne privátni investori.
Je pravdepodobné, že v ďalšom plánovacom období 2013 - 2019 Slovensko bude považované za „starú krajinu„ a finančné prostriedky z fondov pôjdu do „mladších krajín„. Projekty bude musieť financovať štát a EÚ bude spolufinancovať max. do výšky 20 %, tak ako je to pri projektoch TEN T 17 napríklad v Rakúsku.
Takže teórie, že električka je pre Petržalku zbytočná, má trhlinu. Ako financovať úsek „Odbočka Dunaj – Chorvatské rameno“, keď to bude čistá železničná trať v tuneli a samozrejme bude v majetku ŽSR ? Jedine zo štátneho rozpočtu. Aj preto tento úsek sa začne projekčne pripravovať až po roku 2015. Reálne môžeme predpokladať, že v prevádzke nebude pred rokom 2020.
Čo dovtedy? Myslím si, že aj samotná električka bez železničného prepojenia Odbočka Dunaj – Chorvatské rameno má svoje opodstatnenie. Električka je perspektívny dopravný prostriedok. Svedčia o tom príklady z európskych miest, kde investujú do rozvoja infraštruktúry a obnovy vozového parku. Aj po dobudovaní železničnej infraštruktúry v Petržalke bude mať električka svojich cestujúcich do centra, do Karlovej Vsi , či Dúbravky.
Taktiež železnica získa cestujúcich na obsluhu severnej a východnej časti mesta.
Tak ako električková doprava vedie po radiálach stredom všetkých veľkých sídlisk ( okrem Petržalky a navyše vedie aj do menších sídlisk (Devínska Nová Ves, Dolné Hony) ), železničná doprava vedie po ich obvode. Vybudovaním nových zastávok na úrovni sídlisk poskytne aj železnica nové možnosti každodennej dopravy do škôl, za prácou alebo zábavou. Navyše v mieste dotyku s električkovými radiálami by mali byť vybudované nové moderné prestupné terminály medzi železnicou a MHD. Spolu tak koľajová doprava vytvorí v budúcnosti atraktívny nosný systém MHD. A samozrejme atraktivitu pre cestujúceho zvýši aj integrácia všetkých dopráv (BID).
